Strán: 350 (anglická verzia)

Obsah: Od kedy Sagea uniesli si Clea nieje istá či je na žive alebo mŕtvy. A aj keď sa len pred nedávnom dozvedela, že sú spriaznené duše cíti sa, ako by navždy stratila časť samej seba. To najhoršie ale je, že sa nemôže obrátiť na svojho najlepšieho priateľa Bena - pretože kedykoľvek sa na neho pozrie vidí len jeho zradu.

Čakať kým sa niečo stane, ale nieje možnosť, takže Clea musí konať. Zatiaľ čo trpí snami, v ktorých vidí Sagea s inou ženou spojí svoje sily so Sageovými nepriateľmi a pripravuje sa na opätovné stretnutie so Sageom...v tomto živote, alebo až v tom ďalšom.

Môj názor na knihu: Prvá vec, ktorá ma pri tejto knihe napadne je - akýmsi podivuhodným spôsobom - jej obal. Už pri prvom diele tejto série som obal knihy úplne zbožňovala a tentokrát to nieje inak. Neviem ako pre vás ostatných, ale pre mňa má obal u knihy veľký význam; vlastne ja si 95% kníh na prečítanie vyberám len podľa obalu. Na tomto môžete nájsť iba akúsi do modra sfarbenú fotografiu polky tváre ženy, ktorá má na krku prívesok s kvetinou, ktorej názov je "kosatec" a ktorú si určite pamätajú všetci čo čítali prvý diel, ako obľúbený kvet Clei a tiež ako jedinú vec, ktorá bola na obale prvej knihy. Musím sa priznať, že som si to pôvodne nevšimla, ale keď už si to raz všimnete uvedomíte si úplnú dokonalosť tej obálky. Písmo na nej je podľa mňa tiež dobre vybrané a celá kniha je podľa mňa, čo sa fontov, rozmiestnenia písma a kapitol a všetkých takých vizuálnych vecí týka - úplne dokonalá.

Teraz ale k obsahu. V tejto knihe sa dostávame do času po dvoch mesiacoch od ukončenia poslednej knihy, ktorá sa skončila naozaj napínavo únosom Sagea. Clea hneď od začiatku knihy na nič iné nemyslí a snaží sa vypátrať kto a kam uniesli jej stratenú spriaznenú dušu. Tento námet knihy mi bol jasný už od vtedy, keď som dočítala Elixir, ale nemôžem povedať, že by to bol nejaký zlý námet. Jedna vec mi ale na začiatku knihy trochu vadila a to - strašne veľa rekapitulácie toho čo sa stalo v predchádzajúcom diele. Miestami som mala taký pocit, že ste si vlastne ani nemuseli prečítať jednotku aby ste porozumeli tejto knihe. Nehovorím, že je zlé sem-tam čitateľovi pripomenúť čo sa stalo v diele predtým a hlavne čitateľovi ako ja, ktorý veľmi rád a veľmi veľa zabúda, ibaže to to bolo tak, že nejakých prvých sto strán bola tretina knihy len o rekapitulovaní a to mi prišlo trochu prehnané. 

V tejto knihe sa tiež dostávame k novým postavám a to Amélii, jej matke Petre, jej otcovi a starému otcovi, ktorý takisto ako Sage kedysi vypili Elixír života. Oni ho ale vypili o trošku skôr ako Sage - o nejakých pár tisíc rokov skorej - a ich telá to už akosi nezvládli takže teraz fungujú vo forme akéhosi "čistého vedomia". Inak povedané stali sa z nich viac menej duchovia. Tieto postavy sa mi ale v knihe naozaj páčili. Bolo to také oživenie starého známeho ľúbostného trojuholníka. Nehovorím, že boli všetky tieto postavy kladné, ale trochu zamiešali karty.

Amélia nás dokonca brala vo flashbackoch do minulosti a vysvetľovala nám ako sa k Elixíru dostali a prečo robili to čo teraz robili. Ak mám byť úprimná tak sa mi tieto flashbacky väčšinou páčili viac ako samotné časti s Cleou, ale to bolo možno len preto, že to bolo niečo nové.

Neviem ako ďalej opísať túto knihu bez toho, aby som vám povedala nejaké veľké spoilery a tak to tu asi ukončím takým zhrnutím. Kniha Devoted sa mi ako taká celkom páčila, aj keď menej ako prvá časť série. Čítala sa dobre a len ťažko sa mi odkladala, ale popravde naozaj neviem prečo, lebo v nej neboli takmer žiadne napínavé časti. Mám z nej také zmiešané pocity, ale tretiu časť si určite kúpiť plánujem. Ak máte teda radi naprirodzené romance, v ktorých nieje hlavná hrdinka prehnane ufňukaná a hlavný hrdina by nebol úplne vždy vašou prvou voľbou tak sa do toho určite pustite. Je to také oddychové čítanie.